Keď v roku 1896 začala Zlatá horúčka, prospektori zistili, že potrebujú sane a psie záprahy. A práve Zlatá horúčka na Aljaške ponúkla malamutom nové možnosti využitia. Stále viac dobrodruhov prichádzalo, aby tu našli zlatý poklad. Na dopravu nákladov a potravín bolo potrebné použiť zvieratá. Somáre a mulice sa dali využiť iba počas krátkeho leta, no na zasnežené oblasti sa nehodili. Priateľské psy Mahlemutov boli ako stvorené na tieto úlohy, a tak sa stali vyhľadávanými. Záprahy boli veľmi drahé, normálna cena bola 1500 dolárov za malý záprah a 500 za dobrého psa. Záprahy aljašských malamutov sa najviac cenili a uznávali a kresba ich tváre bola veľmi obdivovaná a obľúbená. Zlatá horúčka priniesla so sebou i horšie stránky. Počas dlhých zím sa rozptýlením stali preteky psích záprahov a psie zápasy. Malamuti kvôli ich robustnosti a sile nemohli konkurovať menším a rýchlejším plemenám, ako bol napr. sibírsky husky. Ich obľuba rýchlo klesala a plemenu hrozil zánik. Plemeno aljašský malamut mohlo byť počas tohto obdobia stratené z dôvodu kríženia s menšími, rýchlejšími psami na preteky a tiež s väčšími psami ako bernardín na boj a ťahanie záťaže. Našťastie sa tak nestalo. Navzdory tomuto kríženiu sa psy rýchlo vrátili do podoby špicov, do ktorej patria všetky severské plemená. Prvá generácia sa dokonca viac podobala na špica ako druhá polovička kríženia. Počas troch generácií sem nebol primiešaný znak krvi iných plemien. Prečo tomu tak bolo? Severský typ bol dominantný počas mnohých storočí a tieto psy zvyčajne nezdedili typické vlastnosti severských plemien, a preto neboli schopné prežiť. Navyše severské psy sú väčšinou „ľahko chovateľné“ a vyžadujú menej potravy ako iné psy rovnakej veľkosti. Bolo by špekulatívne uvažovať, že tie psy, ktoré nezdedili uvedené kvality, mohli prežiť na prídele potravy zodpovedajúcemu tomu, ktorý sa normálne dával saňovým psom. Tieto odlišnosti je možné čiastočne vysvetliť na základe zistenia malých rozdielov u súčasných aljašských malamutov. Nevykazujú žiadne znaky nečistého chovu, ani žiadny odklon od pravého typu.
