AKC a uznanie aljašského malamuta
Plemeno bolo uznané v roku 1935, v rovnakom roku vznikol i Alaskan Malamute Club of America. Táto prvá perióda registrácie bola veľmi krátka, no dosť dlhá na to, aby sa zaregistrovalo dostatočné množstvo malamutov potrebných na chov a ďalší rozvoj. Počas 2. svetovej vojny bolo mnoho saňových psov, vrátane registrovaných malamutov, zapožičaných do vojenských služieb na dovoz streliva a zásob, kladenie káblov a prepravu zranených vojakov. Po vojne sa mnoho z týchto psov použilo v expedíciách do Antarktídy. Tam slúžili a neskôr na základe nejakého byrokratického rozhodnutia, ich uviazali na ľadovú kryhu a zabili výbuchom nálože (táto akcia takmer vyvolala vzburu medzi námorníkmi). Po určitom čase následkom tragickej udalosti sa AKC rozhodol podporiť malamutov. Plemeno malo len niekoľko registrovaných jedincov. AKC znovu otvoril registráciu, ale s prísnejšou špecifikáciou. Kvalita sa musela dokazovať vystavením každého záujemcu ako „evidovaného“ psa, pričom bolo potrebné získať desať šampionátových bodov. Počas tohto obdobia registrovalo veľa začínajúcich nadšencov svojich psov podľa nových pravidiel, vrátane M´Loot a Hinman línií, k Kotzebue registrovanej predtým. Krátko nato sa dvere pre registráciu neočakávane zavreli, navzdory protestom klubu. Všetky dnes registrované malamuty majú pôvod v psoch línie Kotzebue, alebo v psoch registrovaných počas otvorenej periódy v neskorých štyridsiatych rokoch.
Nakoniec tejto kapitolky jeden výstižný výrok Natalie Norris, obdivovateľky aljašských malamutov a jednej z najznámejších pretekárok na psích záprahoch. „Malamuti sú príliš krásne a elegantné plemeno, aby boli menené na niečo iné, ako čo vzniklo po stáročia prispôsobovania sa ich životným podmienkam. Našou snahou by nemalo byť chovať iba krásnych malamutov, ale fyzicky zdatných predstaviteľov, ako boli jedince objavené na Aljaške. To nie je otázka chovu lepších malamutov, ale dobrých malamutov“.